Už je to pár dní, keď sme sa aj na Slovensku dozvedeli o katastrofálnej situácií verejných financií v Grécku. Zdá sa, že táto téma sa stala jednou z nosných v posledných dňoch, kedy sa snáď každá televízna stanica a každé periodikum venuje zlej finančnej situácii v krajine, ktorá je obľúbenou dovolenkovou destináciiou aj pre nás, Slovákov. Európske spoločnestvo už prakticky „odkleplo“ finančnú výpomoc krajine, ktorá, ako sa zdá, už pri prístupových rokovaniach v rámci asociačných krokov sfalšovala svoje účtovníctvo a fiškálne politiku tak, aby na oko spľňali Maastrichtské konvergenčné kritériá. Nielen u nás sa vzniesla vlna kritiky na fakt, že členské štáty Európskej únie sa tak povediac zložia na verejný dlh Grécku. Napriek všetkému som presvedčený, že toto rozhodnutie je správne. Prečo?
Pri koncepcii tvorby európskej integračnej politiky sa R. Schuman opieral okrem iného aj o hypotézu, aby si členské krajiny navzájom pomáhali najmä v otázkach bezpečnosti, hospodárstva, resp. ekonomiky. Vzhľadom na rokovania, sa zakladajúce štáty na obdobnej koncepcii dohodli už v čase, keď eurozóna ešte neexistovala. O to väčší zmysel začala mať otázka solidarity a prípadnej pomoci partnerským krajinám v čase, keď sa jednotlivé čelnské štáty Európskeho spoločenstva integrovali aj v rámci EMU (európskej menovej únie), čím sa zabezpečoval hospodársky rast, kladné ekonomické čísla, voľný pohyb kapitálu… . Nejedná sa vôbec o jednoduché transakcie a ich konsenzus sa tvoril naozaj obtiažne. Robert Schuman a jeho základná koncepcia európskej integračnej politky je ešte aj dnes základným pilierom celej Európskej únie.
Mnohí z nás sú presvedčení, že Grécko si nezaslúži jeden jediný cent. Ich životný „štandard“ je nad slovenské pomery, preto sa naši ľudia miestami búria voči tomu, aby sa aj Slovensko zapojilo do pomoci Grécku. Takéto konštatovanie je však veľmi krátkozraké. Pri prístupových rokovaniach sme zaviazali, ako plnoprávny člen, dodržiavať všetky pravidlá Európskej únie, teda pomoc susednej krajine je samozrejmosťou. Nehovoriac o tom, že v prípade štátneho bankrotu Grécka by celkom reálne mohla nastať obdobná situácia ako koncom roka 2008, teda finančná a hospodárska kríza, ktorú dnes veľmi úspešne zdolávame, by bola späť. Inými slovami, európska mena by bola v skutočne veľkých ťažkositach. Pomoc Grécku je absolútnou samozrejmosťou. V opačnom prípade by sme uškodili aj sami sebe.
Nedá mi, aby som nekritizoval opozíciu v tejto veci, nakoľko predstavitelia slovenskej opozície zneužívajú (nielen) túto tému na vlastnú predvolebnú kampaň a ľuďom klamú do očí v tejto veci. Pán Mikloš sám dobre vie, čo sa môže stať v prípade, keby skutočne došlo k štátnemu bankrotu Grécka. Skutočne vie, čo by nastalo a istá I.R. mu naivne sekunduje a kotkodáka to, čo jej nadiktujú. Popri tom sa snažia tváriť ako najväčší ľudomili… . Pravda je však taká, že im ide len o jedno jediné. Využiť slovenských občanov k tomu, aby mohli opäť kradnúť, opäť privatizovať, opäť sa starať len o vrstvu podnikateľov (samozrejme nie zadarmo), opäť… veď to, milí priatelia, poznáte nakoniec sami. Chcel by som vás touto cestou požiadať, nenechajte sa manipulovať absolútne nezmyselnými výrokmi politikov, ktorí sa riadia heslom: „Čím horšie pre Slovensko, tým lepšie pre nás!“ Berte do úvahy fakty o raste ekonomiky našej krajiny, berte do úvahy vyhlásenia organizácií EÚ, ktoré jasne konštatujú, že Slovenská republika má veľmi dobrú ekonomickú kondíciu a že je na vynikajúcej ceste za opätovným rastom hospodárstva. Urobte si vlastnú mienku, zisťujte si informácie aj z iných médií, nielen z denníka SME. Najdôležitejší úsudok je totižto ten vlastný.